Pokrok
2008-02-11
Ruža Hornáčeková
„Semel dat, qui rogatus, bis, qui non rogatus
“ – Koho žiadajú dáva raz, ale dvakrát dáva, koho netreba prosiť
Marcus Terentius Varro Reatinus (116 pred Kr. – † 27 pred Kr.) rímsky polyhistor.
Minulý rok som si na hodnotení istej novinárskej súťaže vypočula poučenie, že dobrú reportáž nesmie novinár písať s príliš veľkým osobným zaangažovaním sa do deja. Do deja tejto reportáže som sa doslova dala vtiahnuť a nadchla sa nim natoľko, že už teraz viem, že by som sa s ňou nemohla prihlásiť do žiadnej novinárskej súťaže. Ale ak s ňou splním cieľ, ktorý sa mi rodil v hlave pri odchode z Ipeľských Ulian, tak splní svoj účel aj bez ďalšieho ocenenia. Poďme ale pekne po poriadku. Pred pár dňami som dostala echo o na všednej, ale záslužnej činnosti dvoch bratov Molnárovcov. Jeden z nich, Csaba, žije s rodinou v Širákove v našom okrese a druhého, Ladislava, sme minulý týždeň navštívili v Ipeľských Úľanoch v levickom okrese.
V mrazivom, ale slnečnom ráne, nám cesta do Kamenných Kosíh ubehla veľmi rýchle. Csaba Molnár o našej návšteve už vedel a ja som od neho chcela vedieť, čo ich aj s bratom inšpirovalo k ich humanitárnej činnosti. Nad šálkou výbornej kávy a pod pokrokovým
kalendárom sa od neho dozvedám, že s touto myšlienkou prišiel jeho brat Ladislav, ktorý už dlhé roky chodil do Rakúska aj iných európskych štátov. Zhodou náhod sa dostal do centrál rakúskych humanitárnych organizácii Ora International v Andorfe, pri Linzi pri nemeckých hraniciach. Videl tu sklady plné jedla, šatstva, pomôcok pre invalidov, nemocničných posteli, bicyklov, nábytku a iných nových alebo zánovných potrebných veci pre každodenný život ľudí s alebo bez hendikepu. Na stene viseli tabuľky s názvami štátov, do ktorých sa tieto veci v rámci humanitárnej spolupráce vyvážali. Boli tu najrôznejšie názvy, ale Slovensko nie. Zanedlho Ladislava Molnára z Rakúska kontaktovali, či by nechcel robiť humanitárnu činnosť pre Slovensko. Slovo dalo slovo a onedlho už cestovali do Rakúska s bratom Csabom pre prvú zásielku, ktorú zložili v priestoroch bývalej školy, aby ju následne rozdali tým, ktorí to najviac potrebujú a takúto pomoc dokážu prijať. Najrôznejšie humanitárne dary už dostali nielen z Ora International ale aj z Hifa Austria a Hilfe für Osteuropa. Keď som sa Csabu Molnára pýtala na to, ako a prečo začali takto ľuďom pomáhať, odpovedal: Z domu sme boli k tomu vedení. Náš najstarší brat, ktorý teraz pracuje na Ministerstve zahraničných veci v Budapešti, si ešte ako študent vodieval svojich spolužiakov z celého sveta, dokonca až z Japonska, k nám domov. Naša mamička nás už vtedy viedla k tomu, že sme sa museli podeliť s tým, čo sme mali, aj s inými. Dnes k tomu vediem a svoje dve detí, 19 ročnú dcéru Klaudiu a nešlo by to bez výdatnej pomoci mojej manželky Evky. Samozrejme máme ešte veľa dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú, ale viac by vám o tom vedel povedať môj brat, ktorý je výkonným riaditeľom nášho občianskeho združenie,
skromne dodáva Csaba Molnár.
Dopíjem kávu, urobím si ešte niekoľko záberov a vyrážame do Ipeľkých Úlian, kde zastávame pred budovu obecného úradu a kultúrneho domu súčasne. O chvíľku sem, na miesto svojho bývalého pracoviska, prichádza Ladislav Molnár, ktorý v obci starostoval 16 rokov. Vchádzame do sály kultúrneho domu, dnes provizórneho skladu. Pri jednej stene sú do výšky naukladané kartóny s potravinami, prevažne od firmy Hipp. Sú plnučičké plné asi siedmich druhov rôznych polotovarov v plastových nádobkách v tvare srdiečka. Sú to prevažne zeleninovo-cestovinové jedlá v paradajkovej omáčke, ktoré už len stačí vložiť do mikrovlnky. Do instantných zeleninových polotovarov treba pridať horúcu vodu či mlieko a práškové bábovky a iné rôzne druhy koláčov dochutiť hrozienkami alebo orieškami a upiecť. Najrôznejšie kvalitné detské ovocné a zeleninové výživy, jogurty, müsli a kreky, ktoré stačí len otvoriť … a zjesť.
Pri pohľade na množstvo kartónov s jedlom, ma napadla, ani nie tak ako novinárku, ale členku výboru Miestneho spolku Červeného kríže myšlienka, že by sme mohli s bratmi Molnárovcami bližšie spolupracovať, pretože humanita a dobrovoľnosť patria popri nestrannosti, neutralite, nezávislosti, jednote a univerzálnosti k siedmim základným princípom Červeného kríže. Určite onedlho prostredníctvom Pokroku uverejnime výzvu, kde a za akých podmienok by si mohli chutné potraviny prevziať sociálne odkázaní ľudia aj v našom okrese.
Sociálnemu cíteniu sa nedá naučiť …
Od Ladislava Molnára sa dozvedám aj mená ďalších ľudia, pre ktorých slovo humanita nie je len slovom. Je to predovšetkým predseda Csemadoku a podpredseda nášho združenia Béla Hrubík. Nielenže už bol viackrát s nami zásielky nakladať, ale čo je dôležitejšie, pomáha nám nájsť charitatívne organizácie, ktoré sa starajú o sociálne odkázaných a bezdomovcov alebo nám pomáha nájsť, tzv., odberateľov na invalidné vozíky a potraviny. Veľmi nám pomáha aj Mudr. B. Krupčiaková z Balogu nad Ipľom, ktorá nám pomáha po odbornej stránke rozoznať a určiť druh zdravotných pomôcok, a aj to, ako ich postihnutí ľudia môžu využiť
.
Zaujíma ma aj praktická stránka veci, ako sa samotný dovoz zásielok uskutočňuje na základe telefonického dohovoru sa nákladnými autami vyberieme v noci do Rakúska. Na mieste určenie, v centrálnych humanitárnych skladoch v Linzi, sme skoro ráno a hneď začíname tovar nakladať. Potom celý deň nakladáme do kamiónov najrozličnejší tovar, ktorý práve v centrálnom sklade majú a po niekoľkohodinovom nakladaní sa hneď vydáme na cestu späť. Ďakujeme M. Kotianovi a M. Karácsonyimu, ktorí už s nami boli v Rakúsku na tovar, ale obrovské ďakujem patrí naším obyvateľom – dobrovoľníkom v Ipeľských Úlian. Oni sú už pripravení po našom príchode ochotne nám pomôcť pri vykladaní tovaru a uložení tovaru podľa druhu
.
Viac konštatuje, ako sa pýtam, že to musí byť namáhavé.Je,
s úsmevom hovorí Ladislav Molnár, ale ideme tam s tým vedomím, a sme radi, keď môžeme sociálne odkázaným ľuďom pomôcť. Práve som hovoril so starostom Hrušova Ing. P. Bendíkom, ktorý tiež využije pre svojich občanov našu pomoc
, teší sa Ladislav Molnár, že ich pomoc poputuje aj do tejto časti nášho okresu.
Aj vo Vinica už vďaka Obecnému úradu a dobrovoľníkom bola už viackrát zorganizovaná akcia, na ktorej sme rozdávali potraviny, nábytok, šatstvo a iné,
upresňuje Ladislav Molnár a ukazuje nám rôzne druhy ďalších uložených zásielok. Zdravotnícke potreby a nevyhnutné pomôcky pre invalidov sú úhľadne uložené na jednom mieste: elektrické vozíky najrôznejších druhov a veľkosti, polohovateľné elektrické a hydraulické postele. Hodnota jednej postele sa pohybuje až okolo 80.000 korún.
Zo strany nemocníc, škôl, domovov dôchodcov, detských domovov, azylových domov a iných sociálnych zariadení je o ne veľký záujem. V predošlých rokoch sme pre veľkokrtíšsku nemocnicu dodali tovar v hodnote asi milióna korún. Išlo prevažne o chrómované polohovateľné postele. Teraz tu máme napríklad okolo 100 000 nových injekčných striekačiek značiek Braun. Cena jednej je asi 5 korún. Po návšteve riaditeľa nemocnice z Balažských Ďarmôt som dospel k názoru, že maďarské zdravotníctvo má podobne veľké finančné problémy ako naše. Vybrali si a odniesli mnoho posteli a epied, invalidných vozíkov, chodítok a iných zdravotníckych pomôcok pre hendikepovaných ľudí.
Pomôžme pomáhať tým, ktorí pomáhajú tým, čo pomoc potrebujú
Kde všade už doviezli svoje zásielky?
Okrem spomínanej veľkokrtíšskej nemocnice to bolo aj do nemocníc v Šahách, Želiezovciach, Komárne, Dunajskej Strede, Leviciach, Nitre, Krupine a Handlovej. Zásobili sme aj domovy dôchodcov v Santovke, Želiezovciach, Leviciach, Dunajskej Strede, Komárne a Domov sociálnych služieb v Lontove, ale aj ďalšie. Obdarovali sme aj ďalších asi40 organizácii, útulkov pre bezdomovcov, krízové a charitatívne centrá.
Za akých podmienok možno ich pomoc využiť?
Našu humanitárnu činnosť sme pred piatimi rokmi zastrešili pod Občianske združenie Human International. Okrem rakúskej humanitárnej organizácie Ora International spolupracujeme aj s maďarskou Hifa Hungaria a sprostredkúvame humanitárne zásielky aj do zahraničia pre sociálne odkázané rodiny a bezdomovcov. Len v roku 2007 naše združenie zorganizovalo s pomocou Ora International v rakúskom Andorfe až 16 dovozov s vyše 300 tonami zásielok. Dotácie, na finančne nákladnú prepravu, získavame od fyzických a právnických osôb. Na to, aby sa naše zásielky dostali aj k ďalším odkázaným ľuďom na Slovensku, potrebujeme, aby nám pomohli hlavne obecné a mestské úrady. Tie cez naše združenie môžu prejaviť ochotu a dobročinnosť, a tým ponúknuť pomocnú ruku najchudobnejším a tým, ktorí sú na sociálnu starostlivosť v našej republike odkázaní. Naše združenie nemá povolenie na obchodnú činnosť, hospodári len z darov a dotácií fyzických a právnických osôb, preto ak by sa ktokoľvek rozhodol prispieť nám na našu charitatívnu činnosť, s vďakou prijmeme pomoc na účet v OTP Banka Slovensko, a.s. Šahy, číslo účtu: 8964082/5200. Všetkým v mene členov nášho združenie ďakujem,
hovorí riaditeľ združenia a dodáva, že vďaka finančným príspevkom ich združeniu sa 50 študentov zúčastnilo na letných študijných táboroch a na plaveckom kurze.
Ladislav Molnár, podobne ako jeho brat, má veľkú podporu u svojej rodiny a pripomenul, že k humanitárnej práci vedia aj svoje detí, lebo, ako zdôraznil: Ak chceme pomáhať, nemusíme isť do Afriky, lebo aj naši ľudia potrebujú pomoc. Aj keď často krát, práve ti najchudobnejší sa z akéhosi ostychu bránia pomoc prijať.
Dala som mu za pravdu, pretože tiež som sa veľakrát stretla s hrdosťou chudobných
, ale chudobná nie je hanba, ale žiaľ, dnes už bežný celospoločenský jav, ktorý sa vypuklejšie ukazuje pri prehlbovaní priepasti medzi rozprávkovo bohatými a bolestivo chudobnými Slovákmi.
Ibaže do sociálne nezvládnuteľnej situácie sa môže po strate zamestnania alebo zdravia dostať ktokoľvek z nás aj vďaka
už spomenutým globálne sa prehlbujúcim sociálnym disproporciám. Len vtedy, keď nájdeme ľudí, ktorí sú ochotní kedykoľvek nezištne podať pomocnú ruku, si uvedomíme význam slova humánny ľudsky cítiaci. Humanite a predstaviteľom humanitárnych organizácií každoročne vyjadruje vďaku a úctu aj hlava nášho štátu. Prezident Ivan Gašparovič oceňuje ľudí, ktorí vo svojom voľnom čase odovzdávajú veľmi veľa pre tých, ktorí potrebujú pomoc od spoločností. Pripomenul to aj na minuloročnom stretnutí s predstaviteľmi humanitnej rady, ktorí prispievajú k solidarizácii spoločnosti. Apeloval tiež aj na funkcie a potrebu vyššej angažovanosti štátu v tejto citlivej oblasti a zmienil sa tiež o možnostiach veľkých nadnárodných korporácii, ktoré by mohli účinnejšie pomáhať sociálne a zdravotne hendikepovaným ľuďom, keby chceli. Lebo, na to majú…
S pribúdajúcimi rokmi, po životných skúsenostiach a po vyše dvoch desaťročiach v novinách sa čoraz viac utvrdzujem v pravdivosti myšlienok, že nie je bohatý ten, kto má, ale ten, kto dokáže dať tým, ktorí strádajú a pomoc nevyhnutne potrebujú. Po návrate do Veľkého Krtíša som si uvedomila, že v tento deň som sa stretla s veľmi skromnými ale bohatými ľuďmi, ktorým nechýba seba obeta na úkor svojho voľného času.
Pán Ladislav Molnár nám pri odchode z rôznych druhov
srdiečkovýchpolotovarov dal a chutili naozaj vynikajúco. Pri pohľade na plastové nádobky polotovarov v tvare srdca ma napadlo, e ich tvar nebude samoúčelný, pretože tí, ktorí ich rozdávajú, dávajú chudobným aj kus svojho srdca a to ich robí, napriek skromnosti, veľmi bohatými.
